Prírodné a hospodárske pomery


 Celé predmetné územie patrí do orografického celku Štiavnické vrchy. Prevláda hornatinový reliéf. Územie patrí z klimatického hľadiska do mierne chladnej až chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 12 – 13 stupňov Celzia, počet letných je priemerne 30, počet ľadových dní 45, počet mrazových priemerne 150. Priemerný ročný úhrn zrážok je 800 mm. Väčšina predmetného územia patrí do povodia Hrona, južná časť do povodia Ipľa. Uvedené rieky územím nepretekajú.

Geologický vývoj a stavba územia je podmienená vulkanickou činnosťou prevažne v treťohorách. V Štiavnických vrchoch sú najstarším členom vulkanického komplexu produkty II.andezitovej fázy. Na predmetnom území sa nachádzajú horniny II. A III. andezitovej fázy: andezity amfibolicko – biotitické a ich pyroklastiká, andezity pyroxenicko-amfibolické s biotitom a ich pyroklastiká. V období kvartéru došlo k stále pokračujúcemu zdvihu územia a ku konečnej modelácii terénu. Tvoria sa usadeniny a svahoviny, ktoré pokrývajú prakticky celé územie. Z fytocenologického hľadiska prevláda edaficko – trofický rad B /86,89 %/, zastúpené sú rady A, B/C,C a „c“. Na území sú lesy 2. až 4. lesného vegetačného stupňa. Najviac zastúpenou skupinou lesných typov je QF, zastúpené sú aj FQm Fp, Ft, CAc, TAc a FrA1.

Z pedologického hľadiska je územie pomerne jednotvárne, čo je spôsobené jednotvárnou materskou horninou. Prevládajú hnedé lesné pôdy.

Súčasné drevinové zloženie je tvorené hlavne drevinami buk /38%/, dub /19%/, smrek /14%/, jedľa /9%/. Zastúpené sú aj ostatné listnaté dreviny-javor, hrab, jaseň, cer, jelša, lipa, bresty, čerešňa, breza, agát a ostatné ihličnaté dreviny – smrekovec, borovica, duglaska, vejmutovka. Rozdiely medzi skutočným a optimálnym drevinovým zložením nie sú veľké, dreviny však často tvoria rovnorodé a rovnoveké porasty a často nie je dodržané optimálne zmiešanie, čo spôsobuje náchylnosť porastov na škodlivé činitele a kalamity.