STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA LESNÍCKA BANSKÁ ŠTIAVNICA
HISTÓRIA
Budova školy je situovaná v areáli Botanickej záhrady, ktorý leží v intraviláne mesta v pokojnej a tichej zóne. Centrum mesta je vzdialené asi 10 min. chôdze, podobne ako ďalšie zariadenie školy –Domov mládeže.
Škola vznikla na pôde bývalej Vysokej baníckej a lesníckej školy v r. 1919.a stala sa dedičkou jej zariadení. Bola zriadená vtedajším Ministerstvom zemědelství v Prahe. Prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. PhDr. H.c. Rudolf Haša. Prví absolventi opustili brány školy v r. 1923.
V súčasnosti je možné na škole študovať v študijnom odbore Lesníctvo dve odborné odborné zamerania : Lesníctvo a Krajinná ekológia – stredoškolské štúdium. Od r. 1997 bolo otvorené aj Vyššie odborné štúdium v odbore Lesníctvo a lesnícky manažment.
Teoretická časť vyučovania prebieha súbežne v dvoch budovách a to v pôvodnej budove (bývalej akadémie) – stredoškolské vzdelávanie, a v novo rekonštruovanej budove (bývalý dom akademického maliara Jozefa Kollára).
Interiéry budov boli upravené podľa súčasných psycho-hygienických požiadaviek na zariadenie a vybavenie učební. Je tu zriadených 18 učební z toho 11 odborných (zoológia, ochrana lesa, lesná ťažba, jazykové učebne, učebne výpočtovej techniky, strojov a zariadení, chemické laboratórium a podobne.)
Praktické vyučovanie je organizované v Stredisku odbornej praxe – Školské lesy Kysihýbel.
Úroveň a výsledky vzdelávania na Strednej lesníckej škole boli v r. 2000 Medzinárodnou vzdelávacou spoločnosťou (IES – International Education Society, Londýn), prezídium ktorej udelilo škole pre obe formy štúdia (stredné i vyššie) prestížny rating BBB, ako vysoko erudovanej a profesionálne vedenej inštitúcii.
Od 1. 10. 2004 bola škola zaradená do prestížnej kategórie A tzn. Špičková vzdelávacia inštitúcia s medzinárodnými skúsenosťami a bol jej pridelený rating E/SK/A/bbb.
Zaradenie Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici do siete medzinárodných vzdelávacích inštitúcií umožňuje škole vydávať absolventom medzinárodne uznávaný certifikát o lesníckom vzdelaní a tým umožňovať lepšie umiestnenie na trhu práce nielen v Slovenskej republike ale aj v krajinách Európskej únie.
PODROBNÁ HISTÓRIA LESNÍCKEHO VZDELÁVANIA V BANSKEJ ŠTIAVNICI
Lesnícke vzdelávanie a jeho história je úzko spätá s Baníckou akadémiou a mestom Banská Štiavnica. Prvú prednášku z lesníctva tu predniesol dňa 12. Februára 1809 Dr. Henrik David Wilckens. Tento deň sa považuje za medzník v histórii odborného lesníckeho školstva. Myšlienka vzniku lesníckej katedry však siaha hlbšie do minulosti. Významný je rok 1770, kedy na odporúčanie panovníčky Márie Terézie vydala Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni dekrét o vyplnení a systemizovaní Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Nariadila tu vytvoriť tretiu, banícku katedru, na ktorej sa malo vyučovať aj lesníctvo, čo znamená začiatok vyučovania lesníctva u nás (Urgela 1985). Tento predmet prednášal banský odborník Krištof Traugot Delius, po jeho odchode Tadeáš Peithner, neskôr Ján Anton Scopoli, Anton Rupprecht a Michal Patzier. Takéto vyučovanie lesníctva sa však ukázalo ako nedostatočné. 30 augusta 1807 vydal cisár František I. na základe návrhu Dvorskej komory vo Viedni nariadenie o vytvorení samostatného a verejného Lesníckeho ústavu pri Banskoštiavnickej Akadémii (Urgela 1992).Samotný ústav bol založený v januári 1808, kedy panovník nariadenie potvrdil a jeho zriadením pol poverený na základe konkurzu banský radca H.D. Wilckens – prvý profesor teoretickej a lesníckej výučby u nás. Wilckens po oboznámení sa so situáciou v stredoslovenských komorských a mestských lesoch, prehliadnutí baní a hút zostavil prvý učebný plán Lesníckeho ústavu. Všetky lesnícke predmety prednášal sám, iba niektoré technické predmety suploval asesor banského úradu Reichetzer, ktorý učil na baníckej akadémii (Vadas 1896). Podkladom pre vyučovanie lesníctva sa stal rukopisný záznam jeho prednášok v piatich zväzkoch Forstkunde (lesnícka náuka), v ktorých sa zaoberá prirodzenou a umelou obnovou drevín, pričom zdôrazňuje prirodzenú obnovu hlavných drevín buka, duba, smreka, jedle, borovice, smrekovca na základe clonného rubu.
Wilckens pôsobil na škole 24 rokov. Počas svojho pôsobenia v r. 1814 získal pre Akadémiu les v oblasti Sklených Teplíc, ktorý sa stal školským polesím. Pre toto polesie vypracoval taxačný elaborát, ktorý taktiež sa stal podkladom pre výučbu študentov. Okrem pedagogickej činnosti sa venoval aj výskumu – išlo o zalesňovanie degradovaných pôd, aklimatizačné pokusy s domácimi rýchlorastúcimi a introdukovanými drevinami, spolupracoval s J.D. Matejovie, navrhol výrobu cukru z javorovej šťavy, v Sklených Tepliciach dal postaviť mlyn na mletie dubovej trieslovej kôry a vodnú pílu. Venoval sa otázkam výroby dreveného uhlia. Zomrel v r. 1832. Jeho prínos pre lesníctvo bol nenahraditeľný. (Na jeho počesť bola v r. 1957 pri príležitosti 150 výročia založenia Les. Ústavu odhalená pamätná tabuľa na stene Žemberovského domu v Banskej Štiavnici (tu odznela prvá prednáška z lesníctva)).
Po jeho smrti vyučoval lesnícke predmety hlavný lesmajster Juraj Lang a adjunkt Fridrich Schmall. V r. 1835 sa stal profesorom lesníctva rakúsky lesný inžinier Rudolf Feistmantel. Ešte v tom istom roku bolo na jeho návrh vyčlenené nové školské polesie v Kysihýbli, miesto vzdialených Sklených Teplíc. Zostavil nový učebný plán ústavu, ktorý oproti predchádzajúcim už jasne vyčlenil také predmety ako pestovanie lesov, ich ochrana, ťažba, prvotné spracovanie dreva, doprava dreva, pedológia a pod. Podkladom pre výučbu sa stalo jeho dielo v 4. Zväzkoch „O lesníckej vede v celkovom rozsahu a s osobitným zreteľom na rakúske štáty“, ktoré je encyklopédiou známych lesníckych poznatkov, okrem iného tu odporúča štátny dozor nad lesmi, bez ohľadu na ich vlastníctvo. Nesúhlasil s Wilckensovým názorom o nevhodnosti umiestnenia akadémie a botanickej záhrady v B. Štiavnici a po kúpe budovy Fortuna a jej priľahlej záhrady začal s budovaním botanickej záhrady. (V súčasnosti je toto územie nazývané Dolnou botanickou záhradou. Od Hornej botanickej záhrady je oddelené verejnou komunikáciou. Verejnosti je prístupná len horná časť). Za jeho pôsobenia bolo lesnícke štúdium postavené na úroveň absolventov Lesníckeho ústavu v Mariabrunne ( Barták 1942) a tiež zrovnoprávnené so štúdiom baníctva na v r. 1846 rozhodnutím o ustanovení Baníckej a lesníckej akadémie v B. Štiavnici. V nasledujúcom roku Feistmantel na vlastnú žiadosť odišiel z miesta profesora do Viedne, kde sa ja naďalej venoval otázkam lesného hospodárstva. Jeho nástupcom sa stal Fridrich Ignác Schwarz. Do vývoja Akadémie zasiahli po jeho odchode revolučné roky , kedy sa začali prejavovať maďarizačné tendencie, bola tu požiadavka poslucháčov o vyučovanie lesníctva v maďarskej reči, snaha o odvolanie prof. Schwarza z Akadémie. V r. 1849 bola Akadémia dočasne zatvorená, pretože väčšina študentov sa zúčastnila revolučného hnutia.
Vyučovanie bolo obnovené až v januári 1850. V r. 1854 bol zakúpený pozemok tzv. Klauserovská záhrada, na ktorom Prof. Schwarz vytvoril lesnú škôlku. Na tomto pozemku boli neskôr vysadené introdukované dreviny a od r. 1857 sa stal Hornou botanickou záhradou (dnes prístupnou verejnosti). Po smrti prof.- Schwarza nastúpil na jeho miesto Karol Wagner maďarský lesník, absolvent Akadémie, ktorý sa zaslúžil o rozvoj a výsadbu Hornej botanickej záhrady. V tomto období sa vyskytli snahy o reorganizáciu poľnohospodárskeho a lesníckeho školstva, okrem iného o založenie nižších odborných učilíšť a tiež aj o zrušenie lesníckej katedry v B. Štiavnici (údajne pre jej nevhodné umiestnenie). V r. 1866 sa však rozhodlo o definitívnom zotrvaní katedry v našom meste. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 nastali v obsadení katedry personálne zmeny. Vedením bol poverený K. Wagner, a menovaný profesorský zbor v tejto zostave : Jakub Lázár, Ľudovít Fekete, Žigmund Nikel (Szécsi), Nándor Illés. Vyučujúcim jazykom sa stala maďarčina. Zrušením nemčiny ako vyučovacieho jazyka stratila Lesnícka akadémia svoj európsky význam. Profesorský zbor dbal o ďalšie zveľaďovanie botanických záhrad školy, Illés dal vybudovať v Hornej botanike cesty, vysádzať nové druhy drevín, v Dolnej botanickej záhrade boli vybudované skleníky na pestovanie teplomilných drevín. Po jeho odchode spravoval záhradu Ľ. Fekete, ktorý dal v r. 1880 vysadiť zaujímavú skupinu drevín pozostávajúcu z druhov sekvojovec mamutí, tuja riasnatá, céder atlaský sivý, céder libanónsky ( Králik 1994) tieto stromy tu stoja dodnes.
V roku 1872 bola uskutočnená reorganizácia učebného plánu, podľa ktorého bolo možné aj štúdium lesného inžinierstva pri ďalšom rozšírení a predĺžení štúdia.
Rok 1892 je významný tým, že Lesníckej akadémii bola odovzdaná nová budova situovaná v Hornej botanickej záhrade. Boli umiestnené všetky katedry a posluchárne, laboratóriá a zbierky lesníckeho odboru. (V súčasnosti v budove sídli Stredná lesnícka škola Banská Štiavnica. Budova je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky).
V tejto budove boli vyčlenené aj miestnosti pre Ústrednú výskumnú stanicu pri Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. S touto stanicou je spätá aj osobnosť Jána Tužona, (Tuzson) ktorý bol projektantom výsadby drevín v Arboréte v Kysihýbli, ktoré vzniklo aj vďaka Ústrednej lesníckej výskumnej stanici v r. 1900.
O tri roky neskôr, v r. 1904 bola Akadémia premenovaná na Vysokú školu banícku a lesnícku v Banskej Štiavnici, pričom sa nezmenili študijné podmienky, ale sa rozšíril učebný plán a pribudli niektoré nové predmety. Štúdium bolo štvorročné. Miesto prvého rektora školy zaujal Maximilián Hermann. Okrem neho na škole učili napr. Eugen Vadas, ktorý bol zároveň aj vedúcim ústrednej lesníckej výskumnej stanice a funkcionár medzinárodnej organizácie lesníckych výskumných ústavov IUFRO, Ľudovít Fekete, Karol Téglás, Móric Krippel a ďaľší. Škola mala vybavené učebne a zariadenia pre prevádzku, i vlastné pozemky. (Napríklad škole patrili okrem iného aj budovy: Fritzov dom v centre mesta budova terajšej Strednej p. školy S. Stankovianskeho a k nej patriaca budova laboratória, budova terajšej Strednej lesníckej školy, budova Fortuny (dnes už neexistuje) a pod). V r. 1914 bola odovzdaná budova Ústrednej výskumnej stanice, ktorá sa osamostatnila, naďalej však spolupracovala s lesníckym odborom školy. Po premenovaní Akadémie na vysokú školu začal profesorský zbor snahy o jej presťahovanie do Budapešti. Ako zámienka na presťahovanie boli uvádzané neudržateľné hygienické a zdravotné pomery, sociálne, kultúrne, organizačné dôvody, drsné podnebie mesta, jeho neprístupnosť a vzdialenosť od praktického života a vedeckých kruhov. Po skončení prvej svetovej vojny a po utvorení Československého štátu bola škola v decembri 1918 presťahovaná do Šoprone v Maďarsku. Zánikom Rakúsko-Uhorska sa uzavrela kapitola skoro 150. ročnej existencie akadémie a vysokej školy v B. Štiavnici.
Dedičkou budov a zariadení sa stala štvorročná stredná lesnícka škola zriadená Ministerstvom zemědelství v Prahe v r. 1919. Ešte v tom istom roku sa konali prijímacie skúšky a bol otvorený nový školský rok. Prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. Phdr. h.c. Rudolf Haša. Po prekonaní počiatočných ťažkostí pri zriaďovaní školy ( vyšší vek študentov, ubytovanie – spočiatku na druhom poschodí školy, stravovanie) v r. 1920 R. Haša odchádza do Brna a riaditeľom sa stáva Ing. Miloš Adamička. V r. 1922 bola škola premenovaná na Štátnu vyššiu lesnícku školu. Bola tu vytvorená poradenská činnosť pre obyvateľov mesta. V šk. roku 1922/23 sa už vyučovalo v štyroch ročníkoch a školu opustili prví absolventi. V ďalšom období sa na mieste riaditeľa školy vystriedali Ing. Anton Michálek (1925-1933), Ing. Jozef Duda (1933 – 1938). Do života školy zasiahla štátna zmena – vznik Slovenského štátu v r. 1939. Zo školy odišli českí profesori, vyučovacím jazykom sa stala slovenčina, riaditeľom bol menovaný Ing. Jozef Hudec. V období rokov 1944 – 45 škola pracovala na báze vojnového vyučovacieho programu. Mnohí profesori a študenti sa zapojili do bojov v SNP, iní boli odvlečení do koncentračných táborov, väznení, alebo zahynuli v povstaleckých bojoch. K 50 výročiu SNP bol v Botanickej záhrade týmto statočným študentom postavený pomník. Za zmienku stojí aj to, že počas oslobodenia mesta boli v areáli botanickej záhrady ukryté tanky Sovietskej armády. Po oslobodí a zvýšení záujmu o štúdium lesníctva boli zriadené paralelné ročníky. V r. 1948 sa riaditeľom stal Ing. Jozef Škultéty. V tomto období škola vydávala svoje učebné texty, učitelia a študenti sa zúčastnili výstavby Trate mládeže, rekonštruovala sa budova školy. Po r. 1951 škola prežívala časté reorganizačné zmeny (zmeny uč. osnovy- pestovatelia, ťažbári, odňatie školského polesia na 7 rokov a pod). Menili sa aj riaditelia František Herman (1951- 1953), Ing. Milan Škurek (1953-1955), Prom. ped. Ján Králik (1955-1957). Oživenie nastáva v r. 1957. Do funkcie riaditeľa prichádza Ing. Michal Král. Za jeho pôsobenia bolo škole prinavrátené školské polesie, započala sa výstavba Domova mládeže, v Botanickej záhrade boli upravené chodníky a nádvorie. Učebný plán sa prispôsobil podmienkam prevádzky. Jeho zásluhou bolo založené Stredné odborné učilište lesnícke, ktoré bolo súčasťou školy až do r. 1964. V r. 1965 sa riaditeľom stal Ing. Pavol Mojžita, ktorý v tejto funkcii zotrval 26 rokov. V nasledujúcich rokoch sa učebné osnovy menili len málo. Zaviedol sa predmet riadenie motorových vozidiel , predmet ochrana lesov bol rozšírený o problematiku ochrany životného prostredia. Postupne vznikli 4 špecializované audiovizuálne učebne s možnosťou využívania modernej techniky, pokračovalo sa v budovaní zbierok, obnove majetku školy. A Správy školských lesov. Na škole zásluhou terajšieho riaditeľa vtedy učiteľa - Ing. Rudolfa Valoviča, Csc. vznikla stredoškolská odborná činnosť a okrem iného aj rehabilitačná stanica dravcov. Úderom bol požiar strechy, v r. 1988. Ešte v tom istom roku bola strecha rekonštruovaná a pokrytá krytinou z medeného plechu. V r. 1989 bolo otvorené nové študijné zameranie Krajinná ekológia. V r. 1991 bol radou školy zvolený za riaditeľa Ing. Rudolf Valovič, Csc. Pod jeho vedením sa na škole uskutočnili rôzne investičné akcie ako vymaľovanie interiéru školy (reštaurovanie secesných malieb), vybudovanie plynovej kotolne v škole a Domove mládeže, rekonštrukcia Kollárovho domu, napriek zrušeniu funkcie záhradníka pre Botanickú záhradu, podarilo sa aj tu uskutočniť reštaurovanie brán, čiastočnú rekonštrukciu osvetlenia, opravu zariadení záhrady, výsadbu nových stromov napr. v r. 2000 tu boli vysadené sekvojovce mamutie pôvodom z pohoria Mamot Lakes z USA získané ako dar od Lesného obecného podniku Banská Belá s.r.o. Škola neustále buduje účelové objekty, ktoré slúžia na overovanie získaných teoretických vedomostí v terénnych podmienkach. V súčasnosti je možné na škole študovať v dvoch študijných zameraniach Lesníctvo a Krajinná ekológia. V r. 1997 bolo povolené Vyššie odborné štúdium v odbore Lesníctvo a lesnícky manažment. Jeho cieľom je príprava budúcich manažérov pre nižšie a stredné stupne riadenia a podnikateľov v lesnom hospodárstve vo funkciách, ktoré vyžadujú samostatnú prácu a rozhodovanie. Toto štúdium je v súlade s požiadavkami vzdelávania v EÚ a tým aj perspektívou zamestnania sa v rámci EÚ v tomto odbore.
Úroveň a výsledky vzdelávania boliv r. 2000 posúdené Medzinárodnou vzdelávacou spoločnosťou (IES – International Education Society, Londýn), prezídium ktorej udelilo škole pre obe formy štúdia (stredné i vyššie) prestížny rating BBB, ako vysoko erudovanej a profesionálne vedenej inštitúcie.
Od 1.10.2004 bola škola zaradená do prestížnej kategórie A tzn. Špičková inštitúcia s medzinárodnou skúsenosťou a bol jej pridelený rating E/SK/A/bbb.
Zaradenie SOŠL v B. Štiavnici do siete medzinárodných vzdelávacích inštitúcií umožňuje škole vydávať absolventom medzinárodne uznávaný certifikát o lesníckom vzdelaní a tým umožňovať lepšie umiestnenie na trhu práce a to nielen v SR.
Použitá Literatúra:
Vadas Jenó: A Selmeczbanyai M. Kir. Erdóakadémia tórténete és Ismertetóje, Budapest , Pátria 1896
Barták Július. Vývin lesníckeho školstva na Slovensku v rámci lesohospodárskych pomerov, Bratislava, Lesnícka a drevárska ústredňa, 1942
Osobný list Prof. Ing.Dr.techn. Dr h.c. Rudolfa Hašu riaditeľovi SLŠ V B. Štiavnici k 40 výročiu školy. 1959
Šťastný Tibor: Vznik a vývoj lesníckeho školstva pri Baníckej akdémii v Banskej Štiavnici, In: Z dejín vied a techniky na Slovensku III. , Bratislava, SAV 1964
Vlachovič Jozef: Banská akadémia v Banskej Štiavnici v 19. Stroročí, In: Z dejín
Vied a techniky na Slovensku IV., Bratislava, SAV 1966
Urgela Jozef: Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku, Martin, Osveta, 1985
PhDr. RNDr. Novák Ján,CSc. Základné etapy vývoja Baníckej akadémie do r. 1867, In: Zborník prednášok: 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Košice, Banícka fakulta TU Košice, 1992
Ing. Herčko Ivan: Banícka a lesnícka akadémia v rokoch 1867- 1919 , In: Zborník prednášok: 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Košice, Banícka fakulta TU Košice, 1992
Ing. Urgela Jozef, CSc. :Výučba lesníctva na Banskoštiavnickej akadémii In: Zborník prednášok: 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Košice, Banícka fakulta TU Košice, 1992
Stredná lesnícka škola 1919 – 1994, Zvolen, ÚVVP 1994
Valovič. R.: Stredoškolské lesnícke vzdelávanie v Banskej Štiavnici, In: Arboréta premenlivosť a introdukcia drevín, Zvolen LVÚ, 2000
Výročné správy SLŠ Banská Štiavnica, r. 1949, 1959, 1964, 1919, 1984,